Zeder

Hoci sa to nezdá, Zeder je film o nemŕtvych. S talianskymi zombíčinami L. Fulciho Zombie 2 (1979), D. Lenziho Incubo sulla citte contaminata (1980) a A. Bianchiho Notti del terore (1980), ktoré vznikli v podobnom čase, však nemá veľa spoločného. Je to hororovo ladený triler s prvkami detektívky (pátranie na vlastnú päsť), zaobíde sa bez komplikovaného make-upu aj gore. Zeder kladie dôraz na atmosférický príbeh s úvahami o posmrtnej existencii. Myšlienku, že zloženie pôdy má vplyv na mŕtve telá a dokáže ich priviesť znovu k životu, mnohí poznajú zo známejšieho filmu Pet Sematary (1989). Knihu, ktorá sa stala jeho predlohou vydal Stephen King v rovnakom roku ako vyšiel Avatiho Zeder (1983). Náhoda alebo súvislosť?? Nepodarilo sa mi zistiť. Pupi Avati rád spája technológiu s mágiou. Verí, že rôzne technické vymoženosti (elektrické písacie stroje, počítače...) majú určitú inteligenciu a schopnosť skrývať tajomstvá, v neočakávanej chvíli ich odhaliť. V prológu filmu, ktorý sa odohráva v roku 1956 vo francúzskom mestečku Chartres sa stane toho toľko, že to stačí na samostatný film. Potom sa príbeh vyvíja pozvoľna, je mysteriózny, pútavý, ale dosť mu aj pomáha Ortolaniho hudba. (05.08.2012)

„Zeder“ je nejslabším filmem, co jsem od Pupi Avatiho viděl, ale tím neříkám, že je špatný. Jen „Macabro“ a „La casa dalle finestre che ridono“ byly prostě lepší, i když se všechny vyznačují takovou trochu podivnou atmosférou nikoli přímo šílenství, ale spíše absurdna, surreálna, které se na vás tlačí, a tím vám způsobuje nepříjemné pocity, které nemusejí být přímo hororové, ale efekt mají. (14.03.2015)

Jeden z mála zombie filmov, ktoré mi naháňajú zimomriavky, asi preto, že sa zaobíde bez akéhokoľvek "grafického" fyzického násilia. Inými slovami, Zeder má veľmi chytrý scenár. Tak intenzívny "nemŕtvy" hororový zážitok a iba 70 percent? Nehovorím, že sa tu trasiete hrôzou nonstop, chcem povedať, že sa tu dá prísť k jednému z najväčších hororových zážitkov, záleží od typu subjektívneho vnímania. To, prečo sú katolícki Taliani posadnutí mŕtvolami je mi jasné, menej už to, prečo boli práve starší talianski hororoví režiséri posadnutí architektúrou a vizuánym umením - secesná vila a art brut u Argenta, Vermeerov obraz u Fulciho, freska u Avatiho. Tentoraz je tu opustená megalomanská betónová modernistická budova, ktorá efektívne nabúrava vžité predstavy o tom, aký setting by mal mať horor. Filmu dodáva neodolateľný morbídny šarm aj hudba (Riz Ortolani), ktorá je taká zvláštna a podmanivá, ako to často býva u Argenta. Piata hviezdička je za Gabriela Laviu, nielen za herecký výkon, ale i za púhu existenciu na obrazovke. PS: Debilný britský (americký) plagát nemá s filmom nič spoločné, neviem, prečo bossovia z CSFD neuprednostnili originál. PS 2: Ak si chcete film užiť, samozrejme na trailer ani nepomyslite, tí úžasní Taliani nikdy nepochopia, čo je to spoiler. (01.10.2017)

Človek by očakával od italo trashu na téma zombie krásne prevedené gore a zástupy nemŕtvych, v hnilobu napodobujúcich maskách. Ale čo čert nechcel, Pupi Avati nepatril medzi hlavný prúd talianských mäsiarov a tak si tento hororový subžáner natočil k obrazu svojmu. Dopadlo to nad očakávania. Pre mňa totálne neznámy, stratený kúsok obdarený majstrovským narábaním z atmosférou a napätím. (12.09.2017)

Moj prvy Pupi Avati a hned padla volba na nejaky klasicky horor od Avatiho. Film Zeder pojednava o tom, ze druh a typ pody /a chemicke reakcie v tychto podach/ mozu mrtvych priviest k zivotu. A ako hlasa obal filmu : The Dead shall Rise. A tymto filmom samotny reziser ukazal, ze horory fakt vie tocit. Pre mna asi najlepsi Pupi Avati. Sranda, ze s tymto filmom suvisi aj americky The Pet Sematary. 88 % (14.10.2014)