Karneval duší

Podobný štýl rozprávania príbehu sme videli mnohokrát....lenže až po Karnivale duší. Predtým si na žiaden nespomínam. Dobové zdroje hovoria, že Harvey vymyslel záver filmu až v priebehu písania scenára, čo sa mi nechce veriť, pretože toto je presne ten prípad, keď máte pocit, že všetko smeruje k vopred stanovenému cieľu. Dlho neveríte, že sledujete kultový horor, avšak na konci sa film poriadne rozbehne v akomsi zvláštnom, pitoreskne duchárskom zmysle slova a amatérskosť niektorých sekvencií a hereckých výkonov budete považovať skôr za klad, ktorý dodáva filmu aj po desaťročiach kúzlo. Rovnako treba oceniť aj jeho nadčasovosť v podobe posolstva a spatný pohľad na charakter hrdinky po znalosti pointy, ked si môžeme domyslieť, ako prázdny bol jej skutočný život. (16.08.2013)

Videl som farebnú verziu director’s cut. Asi životná práca režiséra Herka Harveyho, (ktorý si s chuťou zahral aj hlavnú zápornú úlohu) kamera a strih excelujú už od začiatku, v rámci vtedajších možností. Výzva na divokú jazdu, dve staré autá tlačiace sa o seba na úzkom moste. Pád auta do vody, smrť, pôsobivé úvodné titulky pri potope a nečakané znovuzrodenie, veľmi pôsobivý organ. Následná jazda autom má trochu viac záberov, ale strašenie nemŕtvymi v maskách poteší. „I not only drink really, I really drink!“ Noc a nasvietenie pumpy sú pôsobivé. Po ukázaní cesty sa strihom presúvame priamo do domu, ktorý hlavná hrdinka hľadala. Opakovaným výjavom nemŕtvych a záhad chýba gradácia (prešli sme 36 zo 78 minút), ktorá je len v paranoji hlavnej hrdinky, čo uberá obsahovej kvalite filmu. tá vizuálna je však stále výborná napríklad v scéne vychádzajúceho červeného slnka, ktoré zaleje krvou celý výhľad. Romantická línia má asexuálny podtext, tá mystery hororová atmosféru, ktorá sa stupňuje pomaly a dá sa napriek počiatočnej nepredvídateľnosti predpokladať. Film si cením, nezabrnkal však úplne na moje struny. (07.06.2021)

Průměrný snímek, který má velice zajímavý děj, který bohužel dost často zápasí sám se sebou a docela často se u mě dostavoval pocit nudy. Hlavně kvůli zdlouhavým zbytečným scénám, které stejně nic kloudného nepřinesly. Hudební doprovod a výkon hlavní herečky patřil k tomu nejlepšímu co bylo k vidění a slyšení. Na úkor malého rozpočtu se mi filmové efekty a masky moc nelíbili. Myslím si, že 50% je tak akorát. (12.11.2009)

Dnešní namlsaný divák by mohl Karnevalu duší vyčítat hlemýždí tempo a nedostatek spádu, ale to by se dalo odpustit. Je to čumenda spíš pro milovníky oldschool makabrózní atmosféry, které černobílá přidává magický nádech. Musí se brát také v potaz, že na rok 1962 se jednalo pro nemálo lidí o duchařsky napínavou podívanou, která si na nic nehraje. Pochmurnou náladu vedle černobílé posiluje i hudba hraná na varhany, jež koresponduje s hlavní hrdinkou, která je profesionální hráčkou. A taky pečlivě vedená kamera, co dokáže v několika momentech navodit lehkou úzkost. Bohužel pocity nudy se sice můžou dostavit, ale na Karneval duší hledím s úctou. (09.08.2015)

Pad auta z mostu do reky prezije pouze jedna divka, ktera od te doby vida nebezpecne vyhlizejiciho muze s bilym oblicejem a obcas se ji stava, ze ji jeji okoli zcela ignoruje. Genialni film, stavici na skvele atmosfere, malokdy se stava, aby se clovek u tak stare zalezitosti opravdu bal, ale tentokrat se to podarilo. Carnival of Souls tvori predevsim tri prvky: 1, naprosto skvela Candace Hilligoss v hlavni roli. 2, opravdu neprijemna, casto varhani hudba, ktera misty az taha za usi a dodava pocit neklidu. 3, prace se svetlem a stinem a s tim spojena skvela kamera casto vyuzivajicih detailu. I kdyz je u nas film prakticky neznamy (vysel pouze remake z Cravenovi produkce), vyznamne ovlivnil horrorvy zanr. Slouzil jako jedna z hlavnich inspiraci pro Night of the Living Dead (Romero to sam priznava) a primou citaci jedne sceny najdeme i v jeho nejnovejsim zombie kousku. -----betelgeuse: hnus spoiler. (02.08.2005)