Recenze (2)
Tohle nemá cenu nominálně hodnotit. 56 minut autentických záběrů, ze kterých se drtivé většině diváků zvedne kufr. Je proč. Otázkou je, jestli je vhodné takové záběry zveřejňovat, byť s úmyslem poučení se z historie, protože je zcela jasné, že vždycky bude existovat nějaký ten zbytek diváků, pro jejichž choré myšlenkové pochody z jejich jednoduchých kebulí by tohle mohlo mít efekt zcela opačný. Pouze hrůzný fakt, že tohle bylo opravdu někde k vidění, mě nutí nepodotknout, že tohle je totálně za hranicí únosnosti. Výsledky té nejhorší genocidy živě bez cenzury. Humus. Kdo by měl zájem, tak "Frontline - Memory of the Camps (PBS Holocaust Documentary).torrent". ()
Ide o dokumentárny film , ktorý bol uzamknutý v archívoch Veľkej Británie od roku 1945 nakoľko z dôvodov, ktoré opisujem v komentári sa nepodarilo film pripraviť ako dôkazový materiál pre povojnové procesy s vojnovými zločincami. Táto verzia filmu je z roku 1984 a je pod názvom „Pamäť táborov“ a posledná verzia filmu je už z roku 2014 pod názvom „German Concentration Factual Survey“. Dokument je názornou ukážkou ako víchrica byrokracie a politického pragmatizmu zničili dokumentárny projekt, ktorý svet nikdy predtým nevidel. Na podkladoch pre tento film pracovalo 43 kameramanov (7 britských, 28 amerických a 8 sovietskych) v pásme svojho postupu pri oslobodzovaní v 9 koncentračných táboroch Belsen, Dachau, Buchenwald, Ebensee, Mauthausen, Ludwigslust, Ohrdruf, Auschwitz a Majdanek a na 2 neľudských tragédiách v mestách Thekla a Stendal. Kameramani s neskutočnými detailmi s umeleckou dokonalosťou a s neznesiteľnými efektmi filmovali obete zverstiev a tak zaznamenávali na filmový pas utrpenie tých, ktorý prežili. Prvýkrát sa nedokončený filmový záznam premietal na ministerstve informácii v Londýne a bol považovaný za usvedčujúci dôkaz zločinnosti nacistického režimu. Po dokončení mal byť premietaný v Nemecku a ukazovaný zajatým Nemcom, sudcom a prokurátorom v procesoch proti vojnovým zločincom. Udalosti v Nemecku prebiehali omnoho rýchlejšie, ako práce na filme. K pomoci na ňom bol prizvaný aj Alfred Hitchcock, najvýznamnejší režisér všetkých čias a inovátor v oblasti hororu (zábery z filmu boli aj pre neho neznesiteľné). Ale od septembra 1945 sa politické priority zmenili. Pokiaľ išlo o západ, už tak nešlo o konfrontáciu Nemcov so zločinmi ani o ich rýchle odhaľovanie ale prvoradá bolo zabezpečenie ich spolupráce v rámci hospodárskej ale aj politickej obnovy Nemecka, tvárou v tvár Sovietskej hrozbe. Začala sa preberať realita studenej vojny. A tak dokument premrhal svoju príležitosť a bol odložený ad acta. V roku 1952 bol film vytiahnutý z archívu ale aj pohľady na históriu sa vyvíjali a tak niektoré poznatky z filmu sú nesprávne a niektoré stanoviska, komentáre sa nezhodujú z tými, čo vieme o koncentračných táboroch dnes. Dokument nie je o holokauste a o prenasledovaní len jednej skupiny ľudí, židia sú v ňom uvádzaní len ako jedna skupina z mnohých ľudí, náboženstiev a národnosti, ktoré sa stali obeťami nacistického teroru. Nepresnosti uvedené vo filme, počet zabitých v Osvienčime 4 milióny ľudí je dnes opravené na 1,1milióna a 2,1 miliónov obetí v Majdanku je upravené na 79 tisíc obetí. Neobstojí tvrdenie, že v Dachau boli väzni splynovaní, medzi väzňami boli obrovské skupiny homosexuálov, Rómov, Sintov, politických väzňov, nespoľahlivých, komunistov, zadržaných vojakov to všetko popri preferovaných Židov. Dokument je súhrnom veľmi drsným faktických záberov z nemeckých koncentračných táborov. ()