Režie:
Peter SolanScénář:
Peter KarvašKamera:
Vincent RosinecHudba:
Zdeněk LiškaHrají:
Jozef Kroner, Viliam Polónyi, Marián Labuda st., František Dibarbora, František Zvarík, Otomar Korbelář, Jaroslav Rozsíval, Elena Zvaríková-Pappová (více)Obsahy(1)
Pán Ctibor (JOZEF KRONER) kedysi pracoval ako hotelový sluha, a hoci je na odpočinku, stále túži dokázať, že je potrebný. Myslí si, že opäť dostal príležitosť zasiahnuť v záujme hosťa i povesti hotela, pretože chce zabrániť ohlásenej samovražde jedného z hostí. Zámena čísla izby je však osudná nielen pre starého Ctibora, ale aj pre hosťa z izby č. 32. Ctiborova snaha sa ukáže ako márna, lebo si poplietol čísla izieb a chránil niekoho, kto to vôbec nepotreboval... Na snímke opäť spolupracovali Peter Solan a Peter Karvaš. Ich súlad sa naplno prejavil v absurdnom príbehu, ktorý je hlboko ironický, ale súčasne veľmi jednoduchý. Filmové rozprávanie je postavené na hercovi, dialógoch a vypointovaných epizódach. Takmer monotónny prúd udalostí pritom ešte zdôrazňuje zásadný rozpor medzi spustnutosťou prostredia i ľudí a výnimočnosťou situácie, v ktorej sa ocitli. Po dokončení ako to už bolo počas celého obdobia budovania socialistickej spoločnosti film zatvorili do trezoru a režiséra preradili do Štúdia krátkeho filmu. Takmer desať rokov nesmel nakrúcať hrané filmy. Film môžeme viac-menej považovať za akúsi labutiu pieseň (hoci podľa roku dokončenia definitívnou bodkou boli Hanákove Obrazy starého sveta a Havettove Ľalie poľné z roku 1972) za istou slobodou 60. rokov, keď sa aj na Slovensku rozvíjala moderná filmová tvorba a definitívne sa autorsky aj organizačne osamostatnila od českej, a dozrela. V rokoch 1963 1970 slovenská kinematografia vyspela na modernú európsku kinematografiu, tak v hranej, ako aj v nehranej tvorbe. Vývoj sa zavŕšil experimentmi konca desaťročia, keď sa nová slovenská vlna prepojila film s aktuálnym dianím v ostatných umeleckých druhoch, ale nezradila filmovú špecifiku. Dodnes považujeme tieto roky za zlatú éru slovenského filmu. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (17)
Normalizacia roku 1970 uz naplno uradovala v byvalom Ceskoslovensku, a zasiahla vsetky oblasti zivota spolocnosti /Radio, rozhlas, televizia, noviny, politika/ a tak sa tocili taketo podpriemerne srajdy. Zasmiat sa dohromadfy niet comu a ani kroner /Obchod na Korze/ nedokazal dat filmu potrebne grady a vysvihnut ho na vyssi level. Normalizacna konzervacka, nic viac : 5 % ()
Úvodem hesla je nesmyslné tvrzení, že Kronerova postava je "na odpočinku", tedy v důchodu. Nic takového z filmu nevyplývá, ten člověk je zařazen jako hotelový detektiv, ve skutečnosti je tam pro všechno, údržbu i posluhu hostí. Ostatně Kroner tehdy neměl ani padesát! Nutno upřesnit, že nejde o komedii, nanejvýš o černou komedii, či spíše o absurditu, alegorii, s níž jsou zachyceny lidské vztahy plné neustálého podezřívání to vše na pozadí zpustlého prostředí. Není divu, že film byl tehdejším režimem zakázán. ()
Nemôžem povedať, že je to netradičný príbeh. Neprezentuje sa ako niečo experimentálne a ani ako niečo čo má hlbšiu myšlienku - teda okrem tej pôvodnej prezentovanej na začiatku a konci filmu. Len mi to na tvorcu Solanovho formátu akosi nesedí. Film sa tvári ako dráma a aj ako komédia ale dramatické miesta sú bohužiaľ neveľmi dobre vyvážené tými komickými a preto aj komika aj dráma vo väčšine scén vyšumí do prázdna. Je to na jednej strane škoda, lebo sa jednalo o celkom zaujímavú zápletku. Herci podávajú umiernenejšie výkony na aké som u nich zvyknutý z predošlých filmov, ale hovoriť o filme, že je vyslovene zlý tiež nemôžem. Dá sa pozerať, dá sa na ňom pousmiať a hlavne je zručne natočený. Lenže to niečo čo by vás chytilo, niečo podstatné, vďaka čomu by ste si film zapamätali, tu bohužiaľ nie je. ()
Na základe omylu sa drobný človiečik dostáva do obludných rozmerov upodozrievania. Tragika pána Ctibora ( vynikajúci Jozef Króner ) tkvie v jeho zaslepenosti, paranoji a túžbe byť niekým veľkým a dôležitým. Svojich päť minút slávy si síce prežije, ale jeho túžba po uznaní vyznieva v konečnom dôsledku tragikomicky. ()
Tak to dopadne, keď nemáte poriadne čo na práci. To sa týka ako Krónerovho detektíva, tak Solana. Zo všetkého sa dalo vyťažiť viac, príbeh nie je dostatočne napínavo natočený a pritom sa stále snaží o navodenie akéhosi tajomna, ktoré by nám malo v závere vyraziť dych. To sa nestane a môžeme tak byť radi, že naňho čakáme iba niečo vyše hodiny a Pána, ktorý si neželal nič môžeme brať ako fajn jednohubku. Ja som pán, čo si od filmu (a Solana) želal viac. Taký king for a day, fool for a lifetime po slovensky. ()
Galerie (3)
Zajímavosti (2)
- Filmovanie snímky Pán si neželal nič prebiehalo v Bratislave, Leviciach,Štúrove a Trenčianskych Tepliciach. (dyfur)
- V roku 2003 bola projekcia filmu uvedená v Slovenskej národnej galérii sprievodného podujatia výstavy Slovenské vizuálne umenie 1970 – 1985. (Raccoon.city)
Reklama